"slovenské Camino - nádoby v rukách Márie" |
||
|
Čo dozrelo? Aké ovocie mi cesta priniesla? Opäť to bolo "zastavenie sa". Samotná cesta vedie pútnika peknou božou prírodou, ktorú sa oplatí vychutnávať. Tešiť sa v nej a z nej a túto radosť vyjadrovať vďačnosťou k jej pôvodcovi. Boh (sa) rád teší, preto dal toľko darov na našu zem :) Nedávno mi jeden rozhovor pripomenul túto "rodičovskú" vlastnosť - totiž, že rodičia sa tešia radosťou svojich detí. Tá častokrát prevyšuje akúkoľvek inú "vlastnú" radosť. Boh je pre mňa stále akoby "studňou bez dna"...opäť a opäť môžem ponárať seba do Neho... Púť do Levoče bola takýmto ponorením sa...ja "nádoba" - krehká a krásna, lebo ju stvoril On - bola ponorená do Neho...tentoraz to boli Máriine ruky, čo vzali "nádobu" a ponorili ju... |
Pred mesiacom (začiatkom júla 2015) som bola na Levočskej Hore. Putovala som z Košíc po Svätojakubskej ceste, po Camine.
O poklade skrytom v poli alebo o objavovaní a značení pútnickej cesty z Trnavy do Šaštína |
||
|
Poznáte ten radostný pocit znovuobjavenia, nájdenia stratených či skrytých pokladov? Verím, že mnohým z vás preletí hlavou myšlienka na detské dobrodružstvá a na perách rozkvitne jemný úsmev. V tejto chvíli sa i ja ticho usmievam, lebo s Božou pomocou som objavila skrytý poklad. Nešlo síce o žiadne dlhodobé skúmanie starých máp, ani kopanie hlbokých jám. Poklad, o ktorom hovorím totiž nebol úplne stratený pod nánosmi prachu...bol však skrytý našim očiam, lebo sme prestali vnímať jeho hodnotu. Ten poklad sa volá: Pútnická cesta z Trnavy do Šaštína. Ak sa chcete dozvedieť viac, pokračujte v čítaní :) |
Putujúci priatelia, hrali ste sa niekedy na detektívov, pátračov či archeológov?
Rozpovedajte nám svoj príbeh... |
||
|
Priatelia pútnici, hostia Domu Pútnika!
Toto je priestor pre Vás! Napíšte nám svoj zážitok z putovania, dojmy z bývania v našom Dome. Budeme Vám vďační aj za vaše postrehy, píšte na: prekopova@gmail.com
pokoj a dobro! |
PACE e BENE ! |
||
|
(alebo o tom, ako sa putovalo v stopách sv. Františka)
Františkánsky pozdrav "pokoj a dobro", ktorí mnohí z nás poznajú, sa pre mňa stal skutočnými živými slovami počas pešieho putovania z Florencie do Ríma. Spolu s mojím otcovským priateľom a istým spôsobom pútnickým sprieVODCOM som v dňoch 8. - 29. apríla 2014 spoznávala ducha sv. Františka a zažívala "dobrodružstvo putovania" v Taliansku. Cesta - Via Francigena di San Francesco je skutočne cesta, ktorá vedie pútnika do ticha a pokoja. Ako na každej duchovnej púti aj tu sme prežili nádherné dotyky a starostlivosť nebeského Otca - veľa dobra v ľuďoch i v prírode. Sv. František sa mi predstavil ako skutočný rytier - odvážny a silný muž, ktorý zostal hlboko pokorným, verným a nadovšetko pravdivým sluhom. Slúžil Pánovi, o ktorom sa čoraz viac presviedčam, že je Mocný a Milosrdný...Stvoriteľ, Spasiteľ a Tešiteľ. Boh urobil pre nás, svoje deti, neskutočne krásny svet - ZEM a dal nám ju ako tichý hlas Stvoriteľa. Tento tichý hlas však zneje veľmi mocne v duši pútnika a rozoznieva v nej chválospev...ktorý sa chvíľami, veľmi vzácnymi, mení na "silenzio duše". Prostredníctvom tichého a skrytého svedectva života sv. Františka, ktorý veľmi veľa času strávil v horách, v rozhovoroch a mlčaniach s Bohom, som na tejto ceste v krásnej prírode Toskánska a Umbrie spoznala svoju vlastnú úbohú pýchu, ktorá ma tak často vzďaľuje od Lásky a Dobra. František ma hlboko oslovil svojou skromnosťou, pokorou, láskou k chudobe, vytrvalosťou a neuveriteľne autenticky žitým životom s Bohom a v Bohu. Som vďačná Bohu, že dal Cirkvi sv. Františka z Assisi. Putovala som do Ríma na svätorečenie dvoch výnimočných pápežov. Ich životy, spolu so životom súčasného Sv. Otca Františka, sa pre mňa na tejto púti stali inšpiráciou ako žiť pravdu, pokoj a poslušnosť. konkrétnejšie si môžete o putovaní prečítať tu:, fotky z cesty si môžete pozrieť v našej galérii |
život v postoji menšieho |
||
|
|
Premýšľam o októbrovej pútnickej ceste so sv. Františkom z Assisi.